Kompozícia obrazu - to nie
je len záležitosť umeleckých fotografov. Aj v bežnej rodinnej
fotografii môžete vhodnou kompozíciou získať lepšie fotky. Pod
pojmom kompozícia nemusíte rozumieť len nejaké "umelecké"
aranžovanie obrázku. Komponovanie môže byť aj celkom praktickou
záležitosťou - napríklad: na koľko percent využívate plochu
obrazu na to, čo chcete odfotiť? Odporúčané postupy, ako umiestniť
objekty na fotografiu tak, aby výsledok nielen dobre vyzeral,
ale aby divák videl práve to, čo ste mu chceli ukázať. Pri fotografovaní
nestačí len zamieriť a stlačiť spúšť. Je vhodné, ak zakomponujete
objekt, ktorý chcete fotografovať. Ani po nafotografovaní nemusí
byť fotografia ešte celkom hotová.
Bod púta pozornosť
Ak chcete na fotografii nejaký objekt zdôrazniť, dohliadnite
na to, aby bol odlišný od okolia. Vôbec nemusí byť veľký. Aj
malý bod dokáže spoľahlivo upútať pozornosť. Stačí, aby bol
dostatočne - odlišný. Ľudské vnímanie je zariadené tak, aby
vyhľadávalo narušenie štruktúry a ignorovalo veci podobné. Tento
fakt môžete využiť aj pri kompozícii fotografií. Ak to, čo chcete
zdôrazniť, naruší štruktúru, spoľahlivo sa na to každý pozrie.
Ako
to využiť v praxi - Samozrejme,
takáto informácia by bola pre nás zbytočná, ak by sme ju v praxi
nedokázali nejako využiť. Vďaka znalosti toho, že narušenie
štruktúry púta pozornosť, dokážete fotografovať lepšie.
Pozor na rušivé prvky - Pri nepremyslenej či nepodarenej kompozícii
sa môže stať, že pozornosť diváka zbytočne odpúta objekt, na
ktorý ste pôvodne nechceli pritiahnuť pozornosť. Veľmi často
je taký objekt niekde celkom na okraji obrázka.
Zasadenie do prostredia
- Pri fotke sa teda nemusíte
obávať, že vám na obrázku zanikne to, čo chcete odfotiť, ak
ste aj ďalej, než by ste chceli.
Stačí, ak fotografovaný objekt
bude dostatočne kontrastný alebo odlišný od prostredia a spoľahlivo
na fotke upúta pozornosť. Stačí mieriť fotoaparátom už počas
fotografovania tak, aby ste v zábere nemali žiadne cudzorodé
prvky - strom, kus bielej oblohy či starý kus papiera na zemi.
Fotografujte pomaly. Veľmi pomaly a rozvážne. Pred snímkou sa
dlho pozerajte cez hľadáčik fotoaparátu a skúste si obraz predstaviť
ako nejakú cudziu papierovú fotku, ktorú fotil niekto iný. Bez
emócií, bez vzťahu k tomu, čo práve fotografujete. Skúste odhadnúť,
či tá - inak nevýrazná - igelitová taška na boku záberu nebude
na skutočnej fotke oveľa výraznejšia. Možno bude vypálená dočista
dobiela... Ak objavíte rušivé objekty, skúste zmeniť výrez,
kompozíciu, uhol pohľadu skôr, než cvaknete spúšť. Odmenou vám
budú fotografie, na ktorých si každý divák ako prvé pozrie to,
čo ste naozaj chceli zaznamenať.
Držte
aparát vodorovne
Pri fotografovaní je užitočné myslieť na to, že fotoaparát má
byť presne vo vodorovnej alebo zvislej polohe. Zásada "vodorovného"
držania fotoaparátu platí aj pri fotografovaní na výšku. Cieľom
je, aby fotoaparát pri fotografovaní kolmých či horizontálnych
objektov tieto zaznamenával kolmo či horizontálne ku stranám
fotografie. Jednou z najhrubších chýb je práve záber, ktorý
zobrazuje more alebo architektúru šikmo. Čím viac zvislých alebo
vodorovných objektov je na zábere, tým presnejšie treba aparátom
mieriť.
Kompozícia: čítame zľava doprava
Pri fotografovaní je dobré myslieť na to, že ľudské oko je zvyknuté
čítať a preto aj na obrázky sa človek zvykne pozerať v postupnosti
zľava doprava. Tiež hore býva obloha, ktorú neskúmame, zato
dolu sa pozeráme stále. Na to je pri voľbe kompozície vhodné
myslieť. Zásada tretín obrazu, či zlatého rezu odporúča, aby
to dôležité na fotke bolo v niektorej tretine obrazu. Dnes sa
budeme zaoberať tým, ktorá tretina to má byť.
Pravá dolná, ak
nie je iný dôvod
V závislosti na tom, aký máte motív nemusí platiť žiadne z ďalej
uvedených tvrdení.
Bod, ktorý je dominantou obrázku býva najvýhodnejšie
umiestniť v pravej dolnej tretine obrazu.
To preto, že oko číta zľava doprava a potom
zhora dolu. Takýto obrázok si potom divák "prečíta"
asi takto: vidím oblohu, hory, dom. Všetko je jasné, odpoveď
na otázky je zodpovedaná, videli sme všetko, čo sa vidieť dalo.
Oko je spokojné.
Keby sme však to podstatné povedali
už vľavo hore, oko by zostalo zaskočené. Divák by čítal: dom
na lúke, nič, nič, nič. No a čo tým chcel básnik akože povedať?
Pri takejto kompozícii ste to najzaujímavejšie ukázali hneď
a ostáva prázdnota bez podnetov.
Podobné je to aj s umiestnením
objektu vpravo hore.
Pod domom je príliš veľa priestoru
bez informácií.
Človek je proste navyknutý,
že hore môže byť "nezaujímavo", ale dolu nie. Sme
zvyknutí, že obloha je hore a veľmi si ju nevšímame. Oku to
neprekáža, je zvyknuté pozerať sa viac pod nohy a okolo seba.
Pri kompozícii môžete niekedy
zámerne ponechať vpravo veľa priestoru, ak chcete vytvoriť pocit
osamelosti, či prázdnoty.
