1. Zoom
Zoom, alebo iným slovom transfokátor je vlastnosť objektívu, ktorá umožní plynulo priblížiť, alebo oddialiť obraz. Jeden objektív s transfokátorom tak môže slúžiť zároveň ako širokouhlý objektív, ktorý zaberie celú izbu, alebo ako teleobjektív, ktorý vám z rovnakej pozície umožní spraviť portrét v izbe sediacej bytosti. Zoom je skvelá vec, žiaľ predražuje dosť citeľne cenu, za ktorú sa taký aparát dá kúpiť.
Žiadny zoom - Aparát bez zoomu nie je tak zlý, ako by sa mohlo zdať. Spravidla je nastavený tak, že jedna vec je nemožná - zničiť obrázok. Fotky získané aparátom bez zoomu sú výborné a ostré. Aparát je lacnejší, možno aj o 5 tisíc. Ideálne riešenie do rúk deťom a ľuďom, ktorí nevedia fotiť - nič nepokazia.
3× zoom – štandard - Nepísaný štandard je trojnásobný zoom. Ak má aparát zoom, najčastejšie je trojnásobný. Taký zoom nie je síce žiadny svetový prevrat - vtáčika na strome na kopci s ním neodfotíte, umožní však mierne pritiahnuť záber tak, že ešte nevznikajú priveľké problémy.
8 až 10 násobný zoom - áno aj nie - Takýto masívny zoom už umožňuje fotiť takmer ako keď pozeráte ďalekohľadom. Tento špás je však technologicky veľmi náročný, čo sa odrazí v cene aparátu - hneď povyrastie o 10 tisíc. Navyše takýto zoom je vlastne len jeden z najlacnejších. Relatívne lacný foťák s takýmto objektívom (okolo 30 tisíc v roku 2003) vydá o niečo horšie zábery, na ktorých sa podpíše to, že objektív je nedokonalý. Navyše fotenie s tak silným zoomom vôbec nie je ľahké, vo väčšine situácií je nevyhnutný statív. Preto do bežnej rodinnej praxe neodporúčam aparát s tak silným zoomom. Je zbytočne predražený a výsledok vás ľahko sklame. Pre našinca - fotografa, čo vie, ako sa fotí zo silným teleobjektívom - je práca s takým aparátom veľmi príťažlivá a neraz obetujeme o niečo nižšiu kvalitu fotiek za veľké rozšírenie možností.

2. Ohnisková vzdialenosť
Samozrejme, že nehovoríme o vzdialenosti, v akej sa má sedieť okolo ohniska. Pár slov o parametri objektívu, ktorý určuje, aký uhol obrazu fotoaparát dokáže zobraziť.
Je to parameter, ktorým sa v praxi dá zistiť, aký uhol záberu objektív zaberie. Digitálne aparáty nemajú jednotný rozmer svetlocitlivého čipu, takže nám skutočná ohnisková vzdialenosť nič nepovie. Preto sa okrem skutočnej ohniskovej vzdialenosti uvádza aj takzvaný ekvivalent ohniskovej vzdialenosti prepočítanej na kinofilm. Z nej si ľahšie vytvoríte názor, čo taký objektív zvládne. Samozrejme v prípade, že s týmto formátom máte nejaké skúsenosti. 28 milimetrový objektív patrí k najširokouhlejším vstavaným objektívom. Objavuje sa skôr na drahších fotoaparátoch, než na prístrojoch pre amatérske použitie. Nájdete ho na prístrojoch ako Minolta A1 (ukážka je z toho fotoaparátu) alebo Sony DSC - F828. 33 milimetrový objektív má ešte veľmi veľký uhol obrazu, ale vyskytuje sa dosť zriedkavo. Sú ním osadené napríklad miniatúrne fotoaparáty Sony U. 35 milimetrové ohnisko patrí k veľmi častým, možno až najčastejším voľbám objektívu pri kompaktných fotoaparátoch. Poskytuje pomerne solídny rozhľad, ale perspektívna deformácia už nie je tak masívna. Nájdete ho na fotoaparátoch väčšiny značiek, záber je z fotoaparátu Olympus C-460. 38 milimetrové ohnisko je pomerne častou voľbou výrobcu. Menej široký uhol už v niektorých situáciách asi pocítite. Napríklad v menšej miestnosti neobsiahnete priveľa ľudí sediacich za stolom. Záber je z fotoaparátu Olympus C-740. 42 milimetrové ohnisko už je uhol, ktorý už ani nie je možné nazvať širokouhlým objektívom. Pri fotografovaní v menšej miestnosti už pocítite obmedzenia - celkový záber sa asi nepodarí, skôr budete fotografovať dvojice ľudí než celú skupinu. Aká ohnisková vzdialenosť je lepšia? Na každú situáciu sa hodí iné ohnisko. Reportáž sa často lepšie robí so širokouhlým objektívom, pre portrét je lepšie voliť ohnisko okolo 50, ale radšej aj 100 milimetrov. Práve preto má dnes väčšina fotoaparátov zoom, ktorý umožňuje plynulú zmenu ohniskovej vzdialenosti z širokouhlého na teleobjektív.
Aparát bez zoomu - Pri fotoaparáte bez zoomu je ohnisková vzdialenosť "len jedna" a nedá sa meniť. Spravidla sa pohybuje niekde na úrovni 35 milimetrov, čo predstavuje širokouhlý objektív. Je to primerané nastavenie, ktoré umožňuje dostať sa blízko k akcii, ktorú fotíte a zároveň umožní fotiť pomerne široký uhol. Môžete fotiť v menších miestnostiach a nenarazíte na vážnejšie problémy.
Aparát so zoomom - V technických parametroch takého fotoaparátu sa uvádzajú dve ohniskové vzdialenosti - najmenšia a najväčšia ohnisková vzdialenosť. Zoom spôsobí, že objektív sa bude správať ako širokouhlý objektív alebo ako teleobjektív. Alebo niečo medzi tým. Ohniskové vzdialenosti objektívov sa pohybujú najčastejšie v rozsahu zhruba 35 milimetrov až do zhruba 100 milimetrov. (V prepočítaní na kinofilm.)

3. Clona (v objektíve)
Vďaka automatickému nastaveniu aparátov sa clona stáva čoraz menej dôležitou informáciou. Presnejšie povedané - vy o nej ani nemusíte vedieť. Aparát si s ňou urobí, čo uzná za vhodné a tak je to dobre. Pre účely rodinnej fotografie ani nemusíte vedieť, že niečo také existuje. Clona nie je krytka na objektív, ale akési škrtidlo na svetlo.

4. Priorita clony, alebo času
Sú situácie, kedy treba uprednostniť jednu vlastnosť pred inou.
Šport, deti a zvieratá - Klasické to situácie, kedy fotíte rýchlo sa pohybujúce objekty. Aby boli snímky čo najfajnovejšie, potrebujete, aby expozičný čas bol čo možno najkratší, aj za cenu, že clona bude "otvorená".
Fotky do katalógu, architektúra, krajinka - V týchto situáciách máte často poruke statív a jedinú túžbu - dokonale ostré fotky. Tu treba čo najviac zacloniť, aj za cenu, že expozičný čas bude o niečo dlhší.
A priorita to spraví za vás - Ak na aparáte máte možnosť zapnúť prioritu clony, alebo času, nemusíte sa o nič viac starať. Aparát síce bude aj naďalej nastavovať všetko automaticky, ale tak, že uprednostní parameter, ktorý potrebujete regulovať. Buď uprednostní najmenší možný krátky expozičný čas (zodpovedajúci svetelnej situácii a clone) a clonu prispôsobí podľa potreby, alebo naopak zacloní nadoraz a tomu prispôsobí expozíciu. Táto vychytávka je celkom užitočná a s úspechom ju využijete aj v rodinnej fotografii. Ale ak by to znamenalo priplatiť za model s touto vlastnosťou priveľa peňazí, nemusíte na nej príliš trvať. Predsa len je to viac voľba pre kreatívnu fotografiu a menej pre bežné dovolenkové a narodeninové cvakanie.

5. Hĺbka ostrosti
Čím viac je zaclonené, tým menej svetla vniká do aparátu. Avšak to svetlo, ktoré vniká cez poriadne priškrtenú clonu má inú kvalitu. Ostré môžu byť po zaclonení aj predmety, na ktoré nie je ani len zaostrené. Čím viac je zaclonené, tým väčší priestor bude ostrý. Túto vlastnosť využívajú objektívy, ktoré sú nastavené na fix - fókus, čiže nastavené napevno a všetko od zhruba jedného metra do nekonečna bude ostré. Aj na vašom aparáte - ak môžete ručne nastavovať clonu a zaostrenie - môžete využiť blahodárne účinky hĺbky ostrosti. Nastavte si objektív na určitú vzdialenosť (treba vyskúšať, ale bude to niekde okolo jedného a pol až dvoch metrov) a zistíte, že všetko, čo fotíte v rozsahu zhruba od jedného metra do nekonečna bude ostré - pri vyššej clone. Na hĺbku ostrosti má vplyv aj ohnisková vzdialenosť - ak máte zoom, všimnete si časom, že všetko čo fotíte v režime širokouhlého objektívu je perfektne ostré - tam totiž je ohnisková vzdialenosť najlepšia a najširšia. Naopak - ak hodne prizoomujete, čiže priblížite, pribúda neostrých fotiek, lebo teleobjektív už má ohniskovú vzdialenosť menšiu - len niekoľko desiatok centimetrov.

6. Nastavenie bielej
Svetlo môže mať rôznu farebnú teplotu. Ráno svieti oranžové slnko, pred búrkou sú modré mraky, umelé svetlo má tiež inú farbu. Naše oči sa týmto podmienkam ľahko prispôsobia, takže ani nevieme, že sa zmenila farebnosť svetla. Digitálny aparát sa však musí nastaviť zakaždým trochu inak..
Automatika - Áno, vo veľkej väčšine situácií sa môžete plne spoľahnúť na automatiku a o viac sa nestarať. Výsledkom budú pekné a farebne správne obrázky.
Keď automatika nestačí - Sú však situácie, v ktorých sa aparát nastaví sám zle. Predstavte si miestnosť, ktorá je celá natretá napríklad na žlto. Aparát si povie: ajhľa, aké hnusné žlté svetlo tu je, to musím hneď napraviť, aby mal môj majiteľ radosť. Napraví a výsledok bude viac, než príšerný. Alebo iná situácia, kedy sú problémy: fotíte v miestnosti, kde je umelé osvetlenie a z okien prúdi slnečné svetlo. Vtedy automatika môže vyhodnotiť každý obrázok s celkom inými farbami. To je vhodná chvíľa, kedy treba zapnúť program.
Programy - Väčšina aparátov má možnosť nastaviť denné, alebo umelé svetlo a potom fotiť. Profil pre denné svetlo býva rozšírený o režim "pod mrakom", profil umelého svetla máva možnosť voľby medzi žiarovkou a žiarivkou. Fotenie v prednastavených režimoch býva pomerne spoľahlivé a aj keď fotky nebudú mať vždy celkom dokonalé farby, budú skoro dobré. Čo je dôležité, že v rovnakej situácii budú zaťažené rovnakou chybou a tak sa pomocou editoru budú dať hromadne upraviť.
Ručné nastavenie - Ak sa aparát nevie zorientovať automaticky, a ani program nestačí, treba mu pomôcť ručne. Niektoré prístroje majú možnosť nastaviť farebnú teplotu aj ručne. Väčšinou celý úkon spočíva v tom, že na scéne ktorú budete fotiť zameriate foťák na niečo biele a poviete mu, aby sa podľa toho zariadi. Žiaľ tento postup už vyžaduje isté skúsenosti, pretože ak to nastavíte zle, výsledky môžu byť zlé, ba až nepoužiteľné. Ak s týmto režimom chcete experimentovať, investujte do toho čas a riadne vec vyskúšajte. Pri tomto postupe je dôležité, aby biela bola naozaj biela. Ak meriate na bielom hárku papiera, vezmite ich radšej niekoľko, aby z pozadia neprerážala nejaká farebnosť. Oblečené biele tričko ako referenčný bod tiež nemusí byť najlepší nápad - môže prerážať zo spodku farba tela a poriadne zdeformovať výsledok. Niekedy stačí, ak nameriate práve celú tú scénu, ktorú idete fotiť - ak nie je v zábere svetlo, alebo oblok, výsledok môže byť celkom slušný.
Využitie - Znalosť o farebnej teplote môžete tvorivo využiť. Kombinované svetlo - zľava umelé, sprava modré z obloka sa dá využiť ako zámer. Fotky môžu nadobudnúť zaujímavú farebnosť, alebo atmosféru.
Blesk - Všetky blesky sveta sa dohodli, že budú svietiť rovnako, ako keby ste fotili na dennom svetle. Je dobré to vedieť - ak fotíte slabým bleskom pri silnom umelom svetle, získate škaredé obrázky. Blesk šľahne modrú farbu, žiarovka je žltá. Výsledkom je neurčitá zmiešanina farieb. Ak máte slabý blesk, pri fotení bleskom radšej zariaďte čo najtmavšie umelé osvetlenie v miestnosti. Oči síce budú červené, ale farby presné. Ak je blesk dostatočne silný, môžete ho k lepšiemu výkonu posmeliť tak, že trochu priškrtíte clonu. Tým ho donútite svietiť viac a pôvodné umelé svetlo tak hodne oslabíte.

7. Bodové meranie expozície
Funkcia v digitálnom fotoaparáte, ktorá umožňuje merať expozíciu podľa malej časti miesta na scéne. Výkonný nástroj, ktorý môže zachrániť aj zničiť záber. Pri určovaní správnej expozície snímky má fotoaparát niekoľko možností, ako určiť správne hodnoty. Ani jeden z možných spôsobov však nestačí univerzálne na všetky situácie, ktoré budete fotiť. Ak by fotoaparát posudzoval vždy len celú plochu záberu, expozícia by dopadla vždy priemerne. Napríklad podchod či pohľad z okna. Automatika nastaví expozíciu priemerne. Jasne osvetlené miesta preto vychádzajú celkom preexponované a bez podrobností. Niektoré fotoaparáty umožňujú, aby ste miesto, ktorým fotoaparát meria expozíciu, presúvali. To sa hodí v situácii, ak je osvetlená časť scény napríklad naboku. Presuniete nad ňu bod, ktorým bude fotoaparát merať expozíciu a môžete snímať. Ak takú možnosť nemáte, namerajte expozíciu s bodom namiereným na požadovanú oblasť. Nechajte spúšť napoly stlačenú a fotoaparátom zamierte kompozíciu, ako ste zamýšľali. Nakoniec spúšť stlačte úplne. Snímka bude v poriadku. Bodové meranie však využijete aj pri zdanlivo neočakávaných situáciách, napríklad pri fotení portrétu so silným plastickým svetlom. S bodovým meraním expozície sa dá namerať hodnota svetlejších častí tváre a aparát sa tomu prispôsobí. Výsledkom bude tmavší portrét, ktorý nemá preexponované časti na tvári. Niekedy sa takéto bočné osvetlenie pri okne môže celkom hodiť. Automatika si pri meraní expozície z celého záberu často "nevšimne", že drobné oblasti sú celkom preexponované - v tomto prípade je to biele tričko a okenné rámy. Ak prepnete na bodové meranie, môžete oblasť v hľadáčiku, ktorá označuje bod, ktorým fotoaparát meria expozíciu, namieriť na biele tričko. A fotografia bude celkom prekreslená aj v najsvetlejších partiách. O to, samozrejme, stmavne všetko ostatné, ale ak chcete mať prekreslené svetlé oblasti záberu, inej cesty niet. Bodové meranie je jedna z funkcií, na ktoré vám odporúčam dávať pozor. Presnejšie - dávajte si pozor sami na seba. Keď túto funkciu po použití zabudnete vypnúť, môžete sa pripraviť na sériu celkom nevydarených fotiek. Ak totiž fotografujete "normálne", čiže pozriete a cvaknete, so zapnutou funkciou bodového merania budete ničiť jednu fotku za druhou. Raz totiž merací bod bude umiestnený v tieni pod krkom portrétovaného a snímka bude preexponovaná. Potom aparátom málinko pohnete a bod sa dostane na ligotavú guľku z náhrdelníka a fotka bude úplne podexponovaná. A podobne. Uistite sa preto, či ste po nasnímaní fotiek v režime merania bodovej expozície túto funkciu určite vypli.

8. Hľadáčik
Najprimitívnejšie hľadáčiky sú bez akejkoľvek optiky, slúžia tak najviac, ako ukazovátko, ktorým smerom sa má foťák zhruba natočiť. Tie lepšie obsahujú aj optiku, takže obraz je orezaný skoro presne tak, ako bude aj na fotke. Najlepšie hľadáčiky získavajú obraz priamo cez objektív aparátu, takže uvidíte presne to, čo sa fotí. Optický hľadáčik má aj výhody - najdôležitejšie sú dve:
1. úspora batérií, pretože netreba vykurovať LCD displej
2. vidíte aj v takmer úplnej tme, aj na úplne prudkom slnku

9. Objektív
Objektív je dôležitá súčasť fotoaparátu, od ktorej veľmi záleží, aké kvalitné fotky z aparátu dostanete. Profesionáli a odborníci sa na tému objektívov dokážu baviť do bezvedomia a budú porovnávať rozdiely, ktoré bežný smrteľník ani nerozozná. Aj keď riskujem, že sa fotografi spoja, dohodnú a prídu ma zlynčovať, poviem to: Medzi objektívmi bežných kompaktných digitálnych fotoaparátov sú pomerne malé rozdiely. Ruku na srdce: Ak hovoríme o aparátoch za 10 - 20 tisíc, ťažko hodnotiť kvalitu ich objektívov. Sú tam pevne primontované, takže si nevyberiete. ( Poriadny objektív, ktorý ocení aj profesionál, stojí viac ako náš digitálny aparát s počítačom, monitorom, napaľovačkou a aj hi-fi vežou dohromady, tak čo ) Samozrejme o objektíve sa dá povedať veľmi veľa, ak vás to zaujíma, na tomto webe sa dozviete aspoň základné informácie.

10. Pamäťová karta - druhy a akú kúpiť?
Na trhu je viacero druhov pamäťových kariet. Každá má mnoho parametrov. Ako sa v ponuke zorientovať? Kúpte takú, aká ide do vášho fotoaparátu. Pamäťová karta je médium, na ktoré sa vo fotoaparáte ukladajú fotky. Funguje podobne, ako kazeta v kazetovom magnetofóne. Môžete na ňu niečo nahrať, potom to zmazať a nahrať niečo iné. V digitálnom fotoaparáte teda fotky uložíte na pamäťovú kartu. Pamäťová karta slúži podobne, ako film - uloží sa na ňu obraz vo forme dát. Potom z pamäťovej karty dáta presuniete na počítač. Pamäťovú kartu následne vymažete a môžete na ňu znova uložiť iné fotky. Kartou sa nazýva preto, že je tenká a plochá, pripomína teda tvar kartičky, kreditnej karty. Digitálne fotoaparáty sa spravidla dodávajú s kapacitne malými pamäťovými kartami. Tieto karty sú určené skôr na základné vyskúšanie si fotoaparátu v obchode – či vôbec fotí. Na normálnu prácu sa veľmi nehodia. Zmestí sa na ne len málo fotiek. Pri nákupe fotoaparátu si preto hneď dokúpte aj primerane veľkú kartu takého typu, aký ide do vášho prístroja. Ak si kúpite primerane veľkú kartu, budete môcť fotiť bez neustáleho strachu, že treba šetriť miestom. Odporúčam, aby sa vám na karte zmestilo zhruba 150 obrázkov v plnom rozlíšení a štandardnej kvalite kompresie. Aspoň orientačne uvediem veľkosti kariet, aké odporúčam kúpiť:
• 1,3-megapixelový fotoaparát, 64 megová karta stačí s prehľadom.
• 2-megapixelový aparát, 64 mega je primerané, 128 mega je ideálne.
• 3 alebo 4 megapixelový fotoaparát, 128 mega optimum 256 mega je ideál.
• 5, alebo 6 megapixelový 256 mega primerané, viac je lepšie.
• 8 megapixelový aparát má 256 megovú kartu ako minimum, 512 megová karta je optimálna.
Pri tomto výpočte som vychádzal z predpokladu, že 150 obrázkov na jednu kartu je akési minimum, vyše 250 obrázkov je už veľká rezerva. Ak si to môžete dovoliť, radšej si kúpte kartu s veľkou kapacitnou rezervou. Málokedy ju síce využijete, ale potom príde dovolenka, či nečakaná dôležitá udalosť (svadba, krstiny, či malý vtáčik pred oknom) a vtedy naplno oceníte, aké to je fotografovať bez obmedzenia.
Druhy pamäťových kariet - Čím dlhšie existuje digitálna fotografia, tým viac druhov pamäťových kariet vzniká. Situácia na trhu pamäťových médií sa mení rýchlo, takže je neľahké napísať článok, ktorý by už za niekoľko mesiacov nestratil aktuálnosť. Preto skúsim situáciu zhrnúť čo najvšeobecnejšie a najnadčasovejšie, ako to dokážem. Je viacero druhov pamäťových kariet. Najvýraznejšie rozdiely sú v druhu a tvare samotnej karty. Jedna sa volá napríklad Compact Flash, iná Memory Stick. Líšia sa tvarom a nie sú vzájomne zameniteľné. Netreba vymenovávať všetky - stačí, ak si kúpite takú. aká je určená pre váš fotoaparát. Potom sú rozdiely aj v technológii - napríklad jedna karta typu Compact Flash je rýchlejšia, iná pomalšia. Rýchlosť prenosu dát, s akou dokáže karta pracovať mierne ovplyvní aj rýchlosť fotografovania - čas kým sa obrázok uloží bude na rýchlejšej karte kratší. Vďaka rýchlejšej karte teda môžete skrátiť čas čakania medzi fotografovaním dvoch obrázkov. Aj pri ukladaní videozáznamu sa dá pozorovať rozdiel v rýchlosti. Na pomalšiu kartu sa nedá ukladať videozáznam príliš vysokej kvality. Preto pri fotografovaní na pomalšiu kartu niektoré fotoaparáty neumožnia filmovať v najkvalitnejšom režime videozáznamu. Takže už z toho začína byť celkom pekný chaos. Nielenže sú rôzne druhy, ale aj v rámci jednotlivých druhov sú karty rýchlejšie, či pomalšie. A to nie je všetko. Je to aj parameter zvaný Kapacita pamäťovej karty. Čiže informácia o tom, aký objem dát sa na kartu dá uložiť. Tento parameter je asi najvýznamnejším údajom, pretože ovplyvní celkom ľahko pochopiteľnú vec: koľko fotografií sa zmestí do takej karty. Ak je karta malá, taká, akú zvykne výrobca dať ku fotoaparátu na skúšku, či funguje, zmestí sa na ňu len niekoľko záberov. Ak však je kapacita veľká, zmestia sa na kartu aj stovky záberov. Množstvo uložených záberov na karte je ďalej ovplyvnené aj tým, ako je nastavený fotoaparát, takže ak s digitálnym fotoaparátom začínate, možno vám veci okolo pamäťových kariet, počtu obrázkov a nastavení aparátu pripadajú príliš chaotické. Nič si z toho nerobte, zakrátko do veci vniknete.
Kapacita a jednotky - Pri označovaní kapacity kariet sa používajú rôzne jednotky. To môže vyvolať mierny v očakávaniach, kedy z 256 MB karty dostanete "menej" dát, než 256 mega. To súvisí jednak s prepočtom jednotiek a jednak s tým, že niektoré fotoaparátu na svoju réžiu spotrebujú isté, neveľké, množstvo dát.
Druh - Nepotrebujete skúmať všetky druhy kariet. Stačí vedieť názov tej karty, ktorá sa týka vášho fotoaparátu.
• Ak už máte fotoaparát, môžete používať len takú kartu, aká doň patrí. Najlepšie je pozrieť sa do návodu a kúpiť takú, akú odporúča výrobca.
• Pri kúpe nového aparátu by ste mohli voliť taký model, ktorý pracuje s pamäťovou kartou, akú by ste chceli - napríklad z dôvodu lepšej ceny karty. Je však otázne, či je rozumné vzdať sa kvalitného fotoaparátu len preto, že pracuje s inou pamäťovou artou, než ste chceli..